1. Absencia lana
Na prvý pohľad sa lezenie na umelej lezeckej stene a bouldering líšia v tom, že pri boulderingu sa nepoužíva dynamické horolezecké lano. To sa pri lezení na umelej stene používa na istenie lezca, aby sa nezranil (alebo nezabil), keď sa mu náhodou pošmykne noha alebo povolí ruka a on spadne. Aj preto prvolezec počas lezenia lano „cvaká“ do expressiek, ktoré kopírujú smer cesty a tvoria na stene istiace body. Na lezenie na stene treba dvoch ľudí – lezca a jeho ističa. Bouldering sa oproti tomu prevádzkuje iba na nízkych stenách, pod ktorými sú umiestnené hrubé matrace, do ktorých prípadne lezci padajú a ktoré pády tlmia, a zaboulderovať si môžete ísť pokojne sami – nepotrebujete ističa.
2. Množstvo potrebného vybavenia
Bouldering je na vybavenie podstatne menej náročnejší než lezenie na lane. Stačia vám iba lezečky a vrecúško na magnézium s magnéziom. Na lezenie na lane potrebujete ešte horolezecké dynamické lano, sedací úväzok, istiacu pomôcku a HMS karabínu. Z toho dôvodu je bouldering veľmi obľúbený medzi začiatočníkmi, pretože nemusia hneď dávať stovky eur za nutnú výbavu.
3. Nároky na techniku a vytrvalosť
Zatiaľ čo na boulderi natrénujete kroky a obchytáte si poriadne lezeckú techniku, pretože kroky sú technicky náročnejšie a cesty kratšie, na dlhých cestách na lane získate vytrvalosť. Na boulderi taktiež spravidla vyskúšate dynamickejšie pohyby a posilníte svaly. Najlepším riešením je oba spôsoby lezenia kombinovať – trénovať techniku na boulderi, ale zároveň testovať naučené kroky a vytrvalostné lezenie na lane.
A ako vyzerá vonkajšie lezenie a boulderovanie?
Analogicky k vnútornému lezeniu existujú taktiež lezenie na lane a bouldering vonku – cestám, ktoré sú vybavené istiacimi bodmi, sa hovorí športové cesty alebo „športovky“, v rámci boulderingu sa v prírode lezie po veľkých balvanoch, pod ktoré si boulderista umiestni svoj matrac, tzv. bouldermatku.